zbojnici z lupezova dievcence clenoviaV ostatnom čase zaznamenávame zvýšený záujem o históriu, pričom sa pozornosť verejnosti obracia najmä k regionálnym dejinám. Stúpa celospoločenská objednávka na ich výskum a následnú popularizáciu. Ojedinelý spôsob naplnenia tohto dobového fenoménu sa ujal najmä v hornokysuckej obci Vysoká nad Kysucou.

Z historických zdrojov sa dozvedáme, že v sedemnástom a začiatkom osemnásteho storočia sa hlboké lesy, horské samoty a salaše na hraniciach Uhorska, Moravy a Sliezska stali útočiskom tamojších zbojníkov. Na krížnych cestách prepadávali pocestných, obchodníkov so soľou, dobytkom, vlnou a drevom. Ich výboje boli také časté a nebezpečné, že vtedajší kartografi namiesto názvu obce Vysoká (od slova vysoký, vysoko položená obec), začali do máp vpisovať aj nelichotivý názov Lúpežov.

Medzi nadšencami pre folklór a miestne tradície sa v obci ujala myšlienka založiť občianske združenie rovnakého názvu s cieľom propagovať obec naozaj nevšedným spôsobom. Vysočania nikdy nemali ďaleko od slov k činom. Dnes už celé Slovensko obdivuje, ako si ctia vlastnú minulosť a  v jej odkazoch hľadajú a nachádzajú inšpiráciu i nový zmysel svojho konania. Oceňujú, ako hrdo sa hlásia k podružnému názvu obce Lúpežov a túto etapu histórie si pripomínajú s nadhľadom a láskavým humorom.

zbojnici z lupezova clenovia

Ako dokážu legendy o zbojníkoch povýšiť na príbehy a inscenujú ich pre vlastné potešenie a radosť spoluobčanov. Zbojníci z Lúpežova spolu s Muzičkou spod GrúňaDievčencami z Vysokej predstupujú pred obecenstvo stále s novými príbehmi vzbudzujúcimi potešenie, radosť, smiech a dobrú náladu.

dievcence z vysokej

Ale aj hrdosť nad tým, že v dnešnej uponáhľanej a nadovšetko skomercionalizovanej dobe dokážu vlastným pričinením prinášať skutočné hodnoty, že dokážu trvale prispievať k tak potrebnej občianskej spolupatričnosti. Stali sa neodmysliteľnou súčasťou všetkého kultúrneho a spoločenského diania v obci, stali sa jej skutočnými reprezentantmi a šíriteľmi jej dobrého mena. Za nedlhú dobu svojho trvania sa stali aj zárukou vysokej kvality hudobného, speváckeho a tanečného prejavu, stali sa skutočnými nositeľmi tradícií a uchovávateľmi hodnôt tradičnej ľudovej kultúry.

 

Nad chotárom niekdajšieho Lúpežova prehrmeli stáročia. Krížne cesty a niekdajšie zbojnícke chodníky zarástli smrečinami a popretínali ich nové, ktorým dnes hovoríme miestne komunikácie. Ale pri vystúpeniach dnešných Zbojníkov z Lúpežova ešte stále cítiť vo vzduchu pušný prach, počuť svišťanie valašiek a tlmené zvuky ich tajných signálov. Nebudete veriť, ale nočná obloha nad obcou ešte stále odráža záblesky ich vatier...

Ivan Gajdičiar st.

loga